Severopovažský región
Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa:
severnú časť Okresu Púchov
BYTČA
-
Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je národná kultúrna pamiatka Bytčiansky zámok. Pozostáva z vlastného renesančného paláca, tzv. Sobášneho paláca, a ďalších obytných a hospodárskych a budov.
-
Sobášny palác
-
Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca.
-
Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom.
-
Synagóga
-
Murovaná stavby synagógy stála v Bytči už v r. 1801, ale jej súčasná podoba v tzv. neorománskom štýle je výsledkom stavebných aktivít židovskej náboženskej obce zo začiatku 20. storočia.
Okres POVAŽSKÁ BYSTRICA
-
Považský hrad
-
Podľa neoverených správ hrad bol vystavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad.
-
Jasenica
-
Kaštieľ pôvodne renesančný, zbarokizovaný koncom 18. storočia.
-
Súľovský hrad
-
Vznikol v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia.
-
Manínska tiesňava
-
je národná prírodná rezervácia (117,63 ha), ktorá sa nachádza neďaleko mesta Považská V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostelecká tiesňava.
Súľovské skaly
-
Národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly tvoria rôzne vymodelované veže, steny, okná, ihly, ktoré vytvorili skalné mesto. Na Slovensku je to celkom výnimočný fenomén.
-
Kostelecká tiesňava
-
Chránené územie Kostolecká tiesňava predstavuje asi 500 m dlhá skalná tiesňava, ktorá vznikla epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového brala Drieňovky.
-
Strážovské vrchy
-
Pohorie je charakteristické výraznou členitosťou terénu - od zvlnenej pahorkatiny /do 100 m.n.m./ cez vrchoviny /do 310 m.n.m./, hornatiny /do 420 m.n.m./ až po vysočiny. Najvyšším vrcholom je Strážov /1214 m.n.m./ , podľa ktorého je celé horstvo pomenované.
Okres Žilina
-
Jánošíkove diery
-
Jedna z najkrajších trás s množstvom tiesňav, vodopádov, rebríkov sa volá Dolné diery. Táto sústava tiesňav sa neoficiálne volá aj Jánošíkove diery. Začína pri hotely Diery a končí na križovatke trás kde je nájdete aj bufet s občerstvením. Tu sa môžete rozhodnúť, či sa vrátite späť po žltej trase - nové diery, ktorá je možno ešte zaujímavejšia, alebo môžete pokračovať na Veľký a Malý Rozsutec, Štefanovú, zelenou na tiesňavy. Trasa Dolné diery je napriek rebríkom pomerne nenáročná a bežne ňou chodia aj deti.
-
Nové diery
-
Atrakcia Nové diery je časť z Jánošíkových dier. Prechod cez nich predstavuje určitú obchádzku (alebo cestu späť pri krátkom okruhu) no určite je ňou potrebné prejsť. Oproti ostatným je ešte tesnejšia a strmšia.
-
Malý Rozsutec, Veľký Rozsutec
-
Pomerne náročná turistická trasa vedie cez vápencový vrch Malý Rozsutec. Ide sa tu strmými stenami s reťazami, ktoré by sa najmä za dažďa mohli stať nebezpečné. Z Malého Rozsutca je perfektný výhľad na všetky strany, najlepšie ho je navštíviť za dobrej viditelnosti.
-
Rajecká Lesná
-
Slovenský Betlehem vytvoril miestny rezbár Jozef Pekara. Je v ňom okrem narodenia Ježiška, znázornený prierez kultúrnych zaujímavostí a zvyklostí celého Slovenska. Obsahuje vyše 300 figúrok.
-
Rajecké Teplice
-
Kúpele Rajecké Teplice majú veľmi bohatú históriu siahajúcu až do 14. storočia.
-
Zamerané na liečenie zápalových aj degeneratívnych chorôb pohybového ústrojenstva, kĺbov, chrbtice, nervových chorôb i chorôb z povolania.
-
Čičmany
-
Jedinečnú architektúru tvorí pamiatková rezervácia ľudovej architektúry v Čičmanoch. Na drevených domoch sú vápnom pomaľované ornamenty.
-
Šútovský vodopád
-
Šútovský vodopád má výšku 38 metrov. Turistickou cestou ďalej môžete navštíviť Mojžišove pramene.
-
Veľký Kriváň
-
Veľký Kriváň je najvyšší vrch Malej Fatry. Má nadmorskú výšku 1709 metrov. Vrchom vedie turistické trasa - hrebeňovka.
-
Strečno
-
Hrad sa prvý raz spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia, pravdepodobne na starom základe. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444 - 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Thokolyho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. v roku 1698 vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál v ruinách. Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.
-
Plte na Váhu
-
prekrásny úsek Váhu, na ktorom sa bezprostredne zoznámite s najnebezpečnejšími, históriou opradenými úsekmi pltníctva v minulosti - skalami Margita a Besná. Plavba ďalej otvára netradičné a neopakovateľné pohľady na Starhrad, hrad Strečno, železničné mosty a tunely a nádhernú prírodu Malej Fatry.
-
Budatínsky zámok
-
je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. stor. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska.
-
Lietava
-
Hrad postavili po 1241 pravdepodobne ako administratívne a vojenské centrum. V rokoch 1300 až 1321 sa uvádza v súvislosti s Matúšom Čákom.
Okres Kysucké Nové Mesto
-
Kaštieľ Radoľa
-
patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia.
-
Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
-
V múzeu ľudovej architektúry je zachytený život a bývanie Kysučanov na konci 19. a na začiatku 20. storočia, oživovaný cyklusom nedeľných programov zameraných na prezentáciu ľudových zvykov a tradícií, vystúpenia folklórnych skupín, súborov a sólistov, predaj výrobkov ľudovej remeselnej zručnosti a ochutnávku typických kysuckých jedál.
-
Historická lesná úvraťová železnica tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice.
-
Úzkorozchodné lesné železnice boli v prvej polovici minulého storočia typickou súčasťou lesnej dopravy na Slovensku.
-
Oščadnica – Veľká Rača
-
Najvyšší vrch Kysúc (1236 m), hraničný bod
-
s Poľskom. Prírodná rezervácia sa rozprestiera na rozlohe 313 ha. Je súčasťou CHKO Kysuce. Územie
je významným lyžiarskym a turistickým centrom. Množstvo lyžiarskych a bežeckých tratí počas celej zimnej sezóny. V lete možnosť turistiky, cykloturistiky, zberu húb a lesných plodov. Vrchol Veľkej Rače poskytuje nádherný výhľad na Javorníky, Beskydy, Roháče, Veľkú a Malú Fatru.